2018
Kaleidoskop, Časť PRVÁ
Spomienky na miesto čriepkami zážitkov a vnemov, obrazy v obraze.
” neuklízí, nezametaj a létaj tady jako MoUCHY!”
18.07.2018
Dům č.20, Plzeň, leto 2018, na palvači
Od masívnych vchodových vrát
rokmi zošľapaným kamenným schodiskom
pachom pivnice
dotykmi vrstiev zašlej omietky
cez zvuky šera
stúpam za Tebou
do Svetla
Drevené laty zaskučia pod tiahou
mojich spomalených krokov
Tichý zážitok prevoňaný kávou
od susedov
nad tlmenou zvadou
Náhodné stretnutie v svetlohre od dvora
“Dobré jitro”
Už svitalo
A ja už som skoro tam
Hore
V našom ateliéri pod strechou, na plátne schne posledný nános
Otváram okno nevinne plašiac holuby
Ty spíš
Aspoň myslím
Tiene sa pomaly plazia prázdnym námestím
Dnes si dáme spolu KÁVU
Alebo?
Časť DRUHÁ: O Múze, Smrti a Výťahu
Časová kapsula pominuteľných okamihov .
Usadla na zamatovú lavičku
Dvere sa ticho zavreli
Ako ju unášal nahor
civela
vysilene
na svoj odraz
mihotajúci sa
v krojenom skle
secesného
výťahu
ÁNO, prišla
Plakala?
Lietajú MUCHY do penthauzu?
NIE, vozia sa… vo výťahu!
Residenz Nr.7 , Viedeň, leto 2018 , vo výťahu
Sklenená schránka v podobne päťlitráka hermeticky uzatvára
časovú kapsulu s Tanečnicou, Mózartom a Básnikom.
Každému je adresovaný jeden šifrovaný list
zhmotňujúci pocity prežitých okamihov.